Héloïse Charruau

* 26. október 1985   † 31. október 2010

 

Zo Španielska v polovici 20. storočia sa presunieme do Francúzska na prelome 19. a 20. storočia. Nie náhodou sme po Faustinovi zaradili príbeh Héloïse Charruau.

V 17 rokoch bola Héloïse mladým aktívnym dievčaťom, hrala pozemný hokej, tenis, venovala sa horolezectvu, prekypovala entuziazmom, milovala prírodu, husle a hudbu. Snívala o tom, že bude archeologičkou a objaví veľký poklad. V svojich zápiskoch si poznačila: Objavila som najväčší poklad, ktorým je BOŽIA LÁSKA. V tomto veku vstúpila do jej života choroba.

Počas príprav na maturitu na škole, ktorú viedla rehoľa marianistov, mala veľké bolesti a nakoniec sa ukázalo, že ide o Hodgkinsovu chorobu. „Aké pekné meno pre rakovinu,“ komentovala, keď sa dozvedela o svojej diagnóze. Bola ňou „nadšená“, pretože rovnakú chorobu mal aj Faustino, ktorého mala vo veľkej obľube. Mala obrovskú radosť, keď prijala jeho relikviu: „Viem, že ma verne podporuje. Dúfam, že proces jeho blahorečenia a svätorečenia bude rýchlo napredovať. Chcela by som pri tej príležitosti ísť do Ríma. Faustino bol mojou „pútnickou palicou“, ktorá mi pomáhala rásť vo viere. V utrpení cítim, že som blízko pri ňom a tiež cítim, že je blízko pri mne, keď sa modlím.“

So svojou Skupinou Faustino sa zúčastnila viacerých stretnutí podujatia Mladí marianistickej rodiny, ba dokonca posunula chemoterapiu, aby mohla ísť na stretnutie, ktoré sa konalo vo Faustinovej rodnej Valencii. Veľmi sa tešila, že sa tam mohla stretnúť s jeho mamou.

Po vypuknutí choroby počas ôsmich týždňov striedavo chodila týždeň na chemoterapiu a týždeň do školy. Musela odložiť maturitu, no toto bol iba začiatok jej dlhého sedemročného boja s chorobou. Vyskúšala rôzne liečby, viaceré z nich boli experimentálne. Zažívala mnohé víťazstvá i prehry.

Vo svojom mladom veku zakúsila duchovné sucho a noc viery podobne ako ich zažili Terézia Avilská, Terézia z Lisieux i Matka Tereza. Blízkym jej bol aj sv. Ján z Kríža. Bolo to v čase, keď bola izolovaná v sterilnej nemocničnej izbe.Nevieme sa sústrediť. Nevieme, čo povedať. Treba sa nechať viesť Duchom Svätým, sami to nedokážeme. Modliť sa, to je zbaviť sa masiek. Uznať pred Bohom, že sme malí a hriešni. Byť jednoduchými, prísť s prázdnymi rukami…Môžeme sa naučiť modliť so svätými.“ Takúto izoláciu absolvovala mnohokrát.

Po maturite nastúpila na Fakultu biológie v Paríži. Bývala u rehoľných sestier. V lepších obdobiach chodila podávať jedlo starým ľuďom, o ktorých sa starali rehoľné sestry. Vždy s veľkým úsmevom. Jej priatelia obdivovali na nej jej vďačnosť, schopnosť vidieť, aké má šťastie vo všetkých situáciách, tiež jej úsmev, radosť, vieru a vedomie Krásy a zmyslu Života, ktoré chápala viac ako iní.  Zdôverila sa im, že v utrpení cíti prítomnosť Krista, ktorý jej pomáha a bez ktorého by to nezvládla. Nestrácala nádej, že sa uzdraví. Mala plno plánov do života: chcela ísť loďou do Írska, vyučovať náboženstvo, športovať, chodiť von… Časť z nich sa jej splnila. Bola skvelou katechétkou.

Získala diplom záchranára od Maltézskeho rádu. Ako dobrovoľná záchranárka pôsobila až pokiaľ jej to zdravotný stav dovolil. Zachraňovala iných, lebo si sama uvedomovala hodnotu života, no sama svoju chorobu pred ostatnými záchranármi tajila.

Niekoľko mesiacov v rokoch 2009 a 2010 viedla pomerne normálny život. Zdalo sa, že experimentálna liečba zabrala, no v júli 2010 lekári zistili, že v dôsledku toľkých rokov chemoterapie dostala leukémiu. Svoje 25. narodeniny oslávila s priateľmi. Tešila sa z maličkostí, napríklad z toho,  že mala hodinu klavíra so svojím učiteľom, že mohla byť vonku a cítiť vietor, vôňu kvetov a vidieť farby prírody.

Necelé dva týždne pred smrťou podstúpila agresívnu chemoterapiu. Želala si, aby jej úspory darovali organizácií Zahraničné misie a študentom chorým na rakovinu. Zomrela 31. októbra 2010 v predvečer Sviatku všetkých svätých. Nadácia zastrešená francúzskou charitou, ktorá nesie jej meno, podporuje najchudobnejších po celom svete.

Z venovania Faustinovho životopisu, ktoré dala svojmu krstniatku:

Cyprián,

Vďaka tejto knihe stretneš Faustina, ktorý ma viedol vo viere. Predtým, ako nás spojila choroba, on bol tým, na koho sa moja modlitebná skupina obracala v modlitbe a v úvahách. Teraz sú naše príbehy podobné, veľmi mi pomáha. Možno v čase, keď to čítaš, je Faustino svätým  v očiach Cirkvi, ale v našich očiach dnes, dosiahol cieľ svätosti. Mali by sme všetci prijať túto výzvu…Milovať každý deň o niečo viac svojho blížneho a Boha.

S láskou

Héloïse

Na pohrebe jej otec povedal, že Faustino bol olejom v jej lampe, ktorá napriek ťažkostiam nezhasla:

Aby unikla zradným vlnám, držiac svoju lampu zažatú, Héloïse vyletela ako albatros ponad penu vĺn smerom k svetu anjelov, k Pánovi.

Zdroj:

DANIEL-ANGE. Prophètes de la Beauté. Montrouge : Éditions du Jubilé, 2016, 345 s. ISBN 9782866795658.