Nedávno som sa rozprávala s kamarátkou z Ukrajiny. Práve sa vrátila zo stretnutia s jednou mladou ženou – mamou troch detí, ktorú pred niekoľkými rokmi opustil manžel. A hovorí mi: “V jednom momente sa Olja tak rozplakala, že jej je veľmi ťažko z toho, že nevie sama svojim trom deťom zabezpečiť väčší priestor na bývanie. Deti rastú a bývať v jednej izbe na ubytovni sa pre nich stáva veľmi náročné.” Pýtam sa jej, že ako to myslí, že bývajú v jednej izbe. A či majú aspoň svoju kuchyňu. A ona mi hovorí: “Všetci štyria bývajú v jednej izbe a z malej chodbičky si spravili kuchyňu, aby nemuseli variť v spoločnej kuchyni na poschodí, ktorá je pre všetkých, čo na ubytovni bývajú.” Pravdu povediac ma to zarazilo a v mojom srdci sa objavila otázka: Ako môžeme pomôcť? Poprosila som teda kamarátku, či by mi mohla o sebe pani Olja napísať pár riadkov a aj poslať nejaké fotografie.