Karol Wojtyla a karmelitánska spiritualita
Karol Wojtyla navštevoval už v detstve karmelitánsky kostol, ktorý sa nachádzal v jeho rodných Wadowiciach. Najmä počas karmelitánskych sviatkov čerpal mnoho milostí, ako sa niekoľkokrát, už ako pápež, zmienil vo svojich spomienkach.
S Karmelom ho spájala aj úprimná úcta k Panne Márii Karmelskej, ktorej aj počas svojho pontifikátu pripisoval mnohé milosti a ochranu. Vonkajším prejavom tejto úcty bol pro neho škapuliar. Ten prijal už ako chlapec v konvente bosých karmelitánov vo Wadowiciach.
Po štúdiu na gymnáziu začal v roku 1938 štúdium filozofie na univerzite v Krakove, kde bolo niekoľko karmelitánskych kláštorov. Do štúdia diel veľkých mystikov Jána z Kríža a Terézie od Ježiša ho uviedol karmelitánsky laik, pôvodným povolaním krajčír, Ján Tyranowski.
V roku 1942 Wojtyla vstúpil v Krakove do seminára a 1. novembra 1946 bol vysvätený za kňaza. Jeho kontakty s Karmelom sa aj v tomto období prehlbovali. Spoznával jeho spiritualitu stále viac. Na Pápežskej univerzite Angelicum sa venoval ďalšiemu prepracovaniu učenia Jána z Kríža a svoju diplomovú prácu na túto tému obhájil 19. júna 1948 s ocenením summa cum laude.
Po návrate do vlasti jeho láska a obdiv ku karmelitánskej spiritualite stále rástli, arcibiskup kardinál Sapieha ho však vyzýval, aby vo svojom povolaní pokračoval na ceste ako diecézny kňaz. Počas kňazského i biskupského pôsobenia jeho kontakty s karmelitánmi stále pokračovali.
(Vybrané časti prevzaté z https://bosekarmelitky.cz/karmel/jan-pavel-ii-a-karmel/)