Called to Love, Called to Holiness

Starec[1] Alexander Kilar sa narodil v mestečku Otinija blízko dnešného Ivano-Frankivska 2. januára 1940 v rodine, ktorá patrila k ukrajinskej inteligencii. Jeho otec Volodimir Kilar bol inžinierom,veterinárom a opravárom hodín. Jeho mama Halina bola učiteľkou filológie a veľmi dobre ovládala francúzky a nemecký jazyk. Kvôli zastrašovaniu rodiny zo strany boľševíkov, boli v roku 1940 nútení s trojtýždňovým Alexandrom z Ukrajiny utiecť. Spočiatku emigrovali do Poľska, následne do Francúzka a Nemecka. Potom sa na 13 rokov usadili v Argentíne. Neskôr odcestovali do USA, kde napokon zostali. V samotných Spojených štátoch sa formovalo osobitné povolanie mnícha Alexandra.

Už od mladosti Alexander hľadal samého seba a svoje povolanie. Dokonca pracoval istý čas aj v Holywoode, známom centre svetovej kinematografie. Písal poviedky, ale ako sám vravieval, bolo to len čosi povrchné. „Mal som hlboký duchovný zážítok s Bohom, počul som jeho volanie. Nebolo to volanie hlasu, ktorý možno počuť ušami, ale volanie duchovného hlasu,“ hovorí brat Alexander. Od chvíle tohto povolania, začal mladík hľadať svoj kláštor. „Od počiatku som sa zaujímal o kontemplatívne kláštory, teda tie, ktoré sú izolované od sveta a žijú rozjímavým modlitebným životom.“

Najskôr strávil Alexander štyri roky v kláštore trapistov v New Cairvaux v Kalifornii. Otázka v liste od jeho mamy, prečo on, ktorý je Ukrajincom, si vybral americký kláštor, ho viedla k ďalšiemu duchovnému hľadaniu: „Veľmi som vtedy rozmýšľal nad slovami mojej matky, ale takisto som mal aj svoje vlastné myšlienky týkajúce sa asketizmu. Moje ideály sa až tak neodlišovali od tých, ktoré boli u trapistov.“ Božia prozreteľnosť Alexandra napokon cez patriarchu Jozefa Slipého pozvala do kláštora Studion v blízkosti Ríma. V lete 1973 po zakončení noviciátu, neviazaný večnými sľubmi, brat Alexander vycestoval z kláštora trapistov, aby si vyskúšal mníšsky život podľa studitských mníšskych pravidiel[2] v Taliansku. Napokon v Studione našiel to, čo hľadal.

Svoj mníšsky život začal pod vedením archimandritu Ľubomíra Huzára, neskoršieho patriarchu Ukrajinskej Gréckokatolíckej Cirkvi. Dal mu aj svoje požehnanie aby študoval filzofiu a teológiu na Pápežskej univerzite Urbariana v Ríme (1975-1980). Brat Alexander miloval štúdium a prepájal ho s hlbokým modlitebným životom. V roku 1977 zložil prvé mníšske sľuby. Po desiatich rokoch života naplneného nezištnou láskou v kláštore sv. Teodora Studitu išiel viesť duchovný boj do mníšskej pustovne. „Bola to skutočná pustovňa. Pri vchode bola neveľká kaplnka a blízko nej boli kélie (cely) pustovníkov. Táto pustovnícka usadlosť sa nachádzala na hore, ktorá bola zasvätená Matke Božieho milosrdenstva. Samotnú horu obklopuje les a je v blízkosti dediny.“ Harmonogram dňa brata Alexandra bol v zhode s kláštorným poriadkom. Sám sa modlieval utiereň, hodinky, večiereň a povečerie. Vo voľnom čase fyzicky pracoval alebo čítal. V pustovni nebola elektrina ani plyn. Pustovník si teda chystal jedlo na ohni a na drevo chodieval do lesa, kde zbieral suché halúzky. Takto čistil cestičku, ktorá viedla do dediny. Starostlivo dbal o poriadok v kaplnke, ale najviac času venoval osobnej modlitbe.

23. februára 1986 brat Alexander prijal malú schimu (večné sľuby) v talianskom kláštore Studion.[3] Svoje mníšske meno si nezmenil, ponechajúc si svoje krstné meno Alexander.

Starec Alexander veľmi miloval kňazstvo: „Veľmi ľúbim kňazský stav a kňazstvo, ktoré je blízke môjmu srdcu. Už dvakrát sme spolu s patriarchom Ľubomírom stanovili termín môjho svätenia. Ale z nejakých príčin sa neuskutočnilo. Jednako však, mal som už veľmi blízko k vysviacke.“ Kňazom sa napokon nikdy nestal.

Po tom ako Ukrajina získala nezávislosť, spoločenstvo studitov prešlo z Talianska na Ukrajinu. Usadili sa v dedinke Zimná Voda pri Ľvove. V roku 1993 s požehnaním archimandritu Ľubomíra Huzara starec Alexander vykonával svoje poslušníctvo v kláštore Archanjela Michala vo Ľvove. O tomto čase hovorí takto: „Prakticky som Ukrajinu nepoznal, jedine ak, tak z roprávania mojej rodiny, osobitne mamy, ktorá bola veľkou patriotkou svojej krajiny. Vlastne vďaka nej sa u mňa sformovali dobré myšlienky o rodnej zemi, ktorú som si nepamätal. Keď som sa priblížoval k hraniciam Ukrajiny, čoraz viac som cítil povznesenie na duši. S údivom a očarením som sa pozeral na všetko ukrajinské, budovy, prírodu a dokonca aj na vtákov, hovoriac ku nim: Ó, vták ukrajinský.“ alebo „Ó, strom ukrajinský.“

Už počas prvých dní svojho príchodu začal starec „študovať“ Ukrajinu. Prispôsoboval sa reči, učil sa psychológiu správania medzi ľuďmi. Ako spomína: „Mesto Ľvov, aké mi bolo známe z rozprávania a obrázkov, ma uchvacovalo tým, aké bolo skutočné. Návrat na Ukrajinu bol pre mňa návratom domov.“

V roku 1996 bol brat Alexander nútený vycestovať do New Yorku aby sa staral o svoju chorú mamu až do jej smrti v roku 2002. Tam sa aktívne zapájal do života farnosti sv. Juraja na Manhattane, kde viedol stretnutia s ľuďmi. Bol duchovným sprievodcom pre mnohých veriacich.

V roku 2007 odišiel do studitského kláštora vo Woodstocku v Kanade, kde prežil 8 mesiacov. Potom sa vrátil na Ukrajinu a s požehnaním patriarchu Ľubomíra sa usadil v Sväto-Trojickom studitskom kláštore v Žukove. Na jeseň 2009 prešiel do Sväto-Uspenskej Univskej Lavry.[4] Prakticky hneď s požehnaním igumena[5] Benedikta (Aleksijčuka) začal zatvornický život[6] a viedol stretnutia s bratmi a ostatnými ľuďmi. Jeho život plynul ticho, v Bohu a modlitbe. Počas týždňa sa zatváral vo svojej kélii, kde pracoval aj na svojom diele s názvom Kristológia. Vychádzal iba v sobotu ráno, aby sa v nedeľu večer znovu ponoril do modlitby a ticha svojej kélie. Jeho vychádzanie k Božiemu ľudu bolo spôsobom jeho služby. Sobotu zasvätil stretnutiam s bratmi a nedeľu stretnutiam s ľuďmi. Každú druhú sobotu mal s bratmi konferenciu o Biblii, ktorú veľmi miloval a dobre poznal. Ochotne sa delil o svoje duchovné skúsenosti. Nikdy nechýbali ľudia, ktorí chodili po duchovnú radu. Stávalo sa, že tieto dni prežil v úplnom pôste, lebo nemal čas na nevyhnutné jedlo a spánok. Počas jarného a kláštorného odpustu v Univskej Lavre prijímal ľudí bez prestávky obetujúc dve noci spánku. Ľudia zapísaní v poradovníku na rozhovor so starcom čakali aj niekoľko mesiacov. Komu sa podarilo prísť k nemu na rozhovor, dostal vytúženú radu, povzbudenie, modlitbu, požehnanie. Takto dával svoj život Bohu. Vladyka Benedikt Aleksijčuk, súčasný biskup ukrajinskej eparchie v Chicagu, spomína, ako zo žartu povedal Alexandrovi, že je ako nejaký veľkomučeník, lebo ľudia ho tak veľmi mučia, na čo sa starec len pousmial. Vnímal to ako svoju službu ľuďom. „Päť dní môžem byť s Bohom a tie dva dni cítim, žeby som mal slúžiť ľuďom.“ Nikdy sa ľudí nepýtal na vierovyznanie. Prichádzalo k nemu množstvo protestantov, pravoslávnych, rímskokatolíkov, kňazov i laikov. Nekatechizoval, ale delil sa o svoj život s Bohom. Nežil v tomto svete, ale žil už v inom svete, v Božej prítomnosti.

Starec často hovorieval, že Boh nás nikdy neopúšťa, to iba my sami cez svoje hriechy sa od Neho vzďaľujeme. Hovoril, že všetko, čo sa deje v našom živote, dáva Boh pre naše posvätenie, spásu a z lásky k nám. Otec Alexander často citoval slová Ježiša Krista: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5:48) On sám bol zobrazením tejto Božej dokonalosti, svätosti, milosrdenstva a lásky.

V predvečer sviatku Bohozjavenia 18. januára 2020, keď Pán zostupuje na zem, aby posvätil vody Jordánu, povolal k sebe Pán svojho verného služobníka starca Alexandra Kilara vo veku 80 rokov.

Myšlienky starca Alexandra:

Láska je podstatou tohto života a je tými krídlami, ktorými sa Boh spúšťa na zem a berie nás do neba.

Úzka cesta – to je cesta lásky. Prečo je úzkou? Lebo človek všetko zúžil do jednej činnosti – do lásky. Všetko, čo robí – myslí, túži, rozhoduje sa – robí s láskou. Jeho život spočíva v odovzdaní tej lásky.

Každá osoba je Božím dieťaťom a duša každej osoby, či o tom vie alebo nevie, túži po Bohu.

Boh chce, aby sme si robili kariéru v nebi a my si chceme robiť kariéru na zemi.

Duchovný život nie je teoretický, je to praktický život.

Keď sa modlíme, tak Boh je priamo s  nami. Keby sme mali čisté srdce, uvideli by sme to.

Modlitba:

O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám. (Ž 27)

Láskavý Vládca milujúci človeka, Tvoj služobník mních Alexander túžil prebývať v Tvojej prítomnosti a Ty si mu daroval istotu svojej lásky a nehy. Svojím životom zjavoval Tvoju dobrotu, ktorou si v ňom zahŕňal všetkých preťažených a hľadajúcich. Plnosť tvojej lásky sa cez Tvojho služobníka Alexandra prelievala na ľudí, ktorým obetavo slúžil. Prosíme Ťa, aby sme tak ako on neustále túžili po Tvojej prítomnosti a zakúšajúc Tvoju lásku, stali sme sa osviežujúcim prameňom pre smädných po Tebe. Amen.

 

[1] Vo východnej tradícii je starec skúsený mních, ktorý je schopný duchovne viesť iných mníchov a laikov k Bohu.

[2] Studitské pravidlá sú inšpirované pravidlami (regulou), ktoré vzišli z kláštora Studion, ktorý sa nachádzal v Konštantínopole. Zvlášť známa je reforma Sv. Teodora Studitu (760-826), ktorý v nej kládol dôraz na spoločný život, manuálnu prácu a kde bola starostlivo definovaná administratívna hierarchia. Týmito pravidlami sa neskôr inšpirovali mnísi na hore Athos a v roku 1919 aj kláštor studitov na Ukrajine v Univskej Lavre.

[3] Malá schima, ktorá sa prijíma mníšskym postrihnutím je ekvivalent k večným sľubom na Západe. Pri večných sľuboch na znak zasvätenia Bohu stríha predstavený kláštora, alebo biskup pramienky vlasov do tvaru kríža. Podobná prax bola kedysi známa aj na Západe pod pojmom tonzúra.

[4] Lavra je materský kláštor. Na západe je jej ekvivalentom opátstvo.

[5] Igumen – predstavený kláštora

[6] Život v zatvore – v klauzúre.

Prednášky starca Alexandra a rozhovor o jeho živote :
Олександр Кіляр – про Святість
Бесіда зі схимонахом Олександром Кіляром
Феномен духовних старців | Ким був старець Олександр з Унева? | ДОБРА РОЗМОВА 25.02.2021
Схимонах Олександр

Zdroje:
Аудио конференції: ХРИСТОЛОГІЯ, Старец Олександр Кілар; Святоуспенськая Лавра Студійського Уставу 2021.
www.facebook.com

Zdroje ilustračných fotografií:
www.facebook.com
http://monashestvo.org.ua/
https://velychlviv.com/
Archív MŠKW