POMÔŽEME ĽUĎOM VO VEĽKEJ CHUDOBE?

List od našej spolupracovníčky z Ukrajiny

„Volám sa Táňa a rada by som vám porozprávala jeden z mnohých príbehov, v ktorých často vidím konať Milosrdného Boha. Týchto príbehov je veľa, ale jeden z nich sa naozaj dotkol môjho srdca.

Bola jar, išla som po ulici. Pôvodne som mala naplánované ísť úplne inou cestou, ale zrazu som sa rozhodla ísť opačným smerom. Keď sme otvorení Božiemu hlasu a jeho pôsobeniu v našom živote, Pán Boh vždy vie nasmerovať naše kroky a niečím nás prekvapiť. Po ceste som sa zastavila v obchode kúpiť si vodu. Zrazu som videla starenku s neuveriteľne krásnymi a milými očami, ktorá v ruke držala prázdny košík a prechádzala sa okolo obchodu. Bola veľmi chudobne oblečená, ale upravená. Dlhšie som ju pozorovala a videla som, ako si prezerá výklady. Pomyslela som si, že ona si asi nemôže dovoliť veľa nakúpiť. Napokon starenka vošla do obchodu, kúpila si drobné pečivo, vyšla von, sadla si a zjedla ho.

Keď som odchádzala z obchodu, v srdci som pocítila slová: „Vráť sa a kúp jej nejaké jedlo.“ Vrátila som sa teda do obchodu, nakúpila zopár potravín a priniesla jej ich. Ona na mňa pozrela a hovorí mi: „Ale ja si nemôžem to jedlo od vás zobrať, lebo vám nemám čím zaplatiť. Nemám nič, čím by som sa vám odvďačila.“ Tieto slová sa hlboko dotkli môjho srdca. Starenka mi veľmi chcela za to niečo dať, ale nemala čo. Povedala som jej, že je to dar pre ňu, že nič netreba. Len že ju prosím o modlitbu za všetkých dobrodincov. „Ďakujem dieťa,“ s vďačnosťou odpovedala starenka.